Po čase sa kŕdeľ zväčšoval a zväčšoval až kým nenabral gigantické rozmery. V tom Laco V., protihráč vysokej postavy povedal: „ To je ako z Hitchcockovho hororu“ . Všetci sme sa usmiali až kým Palo T. nepovedal: „ Oni teraz číhajú po najslabšom článku našej partie a toho do klovú“ V tom sa ozval jeho brat Michal so slovami: „ Martin Ty si najslabší“ . S úsmevom som pozrel na chalanov a v ich očiach som zbadal, že moje spracovania lopty v štýle radiátor, sú toho dôkazom. Nastalo ticho. V tom som sa obzrel na veľký orech obsypaný vranami, ktorý sa nachádza v tesnej blízkosti štadióna a zbadal som tam alfa vranieho samca, ktorý sa na mňa uprene pozeral a vyhŕkol: „Kra, kra „, čo asi v jeho reči znamenalo „sledujem ťa“. Preglgol som a v hrudi mi stislo pod tlakom zamračenej oblohy a krákotom vrán. Začali sme opäť hrať až kým sa vrany nepresunuli od cintorína ponad naše hlavy. V tom Jarov pes, pudlík sivej farby ovečkovitého zjavu, nezačal bludne behať pomedzi nás. V tom Jaro zakričal nitrianskym slengom a čudným tónom v hlase: „ poď sem a ťahaj od tál“. Pes nereagoval. V tom Laco opäť povedal: „ Jaro nechaj ho tak ten pes má STRACH“. To slovo strach v nás zbudilo neistotu a keď sme zbadali, že vrany si začali sadať na striedačku, kovovú konštrukciu obitú plechom, a klan vranieho alfa samca začal krúžiť nižšie ponad naše hlavy, zneisteli sme všetci. Po chvíli sme pod ťarchou tmy, samozrejme nie strachu, predsa len ukončili hranie a za krákotu rozčúlených vrán sme pobehli sa prezliecť do šatní. Po niekoľkých minútach, keď som vychádzal zo šatne tak na oblohe už nebolo ani vrany, všetky sa zas vrátili na svoje teritórium, ktoré sa nachádza na blízkom cintoríne, až na alfa samca. Ten na mňa čakal na betónovom múriku a pri prechádzaní okolo neho sa nám stretli oči a on odvetil: „Krá“.
V prípade nejasností o príbehu, alebo náznaky na zvracanie sa obráťte na svojho lekára, alebo lekárniká.
